25 rokov po novembri: Ako komunisti „čistili“ Bratislavu v Akcii B
Už v rokoch 1945-1948 došlo v Bratislave k vysťahovaniu „nežiaducich osôb“, najmä Nemcov, Maďarov a kolaborantov, pričom mnohí opustili mesto dobrovoľne počas alebo po skončení vojny. Celkovo mesto po nich získalo 2668 bytov.
V roku 1948 sa na mušku moci dostali ďalší nepriatelia – podnikatelia, majitelia súkromných podnikov, odporcovia nastupujúceho režimu a ďalšie „nedôveryhodné a nespoľahlivé“ osoby.
Na jeseň 1948 vznikol plán na rozsiahlu očistu Bratislavy, ktorý ju mal nielen od živlov očistiť, no najmä im zabrané byty dať k dispozícii tým spoľahlivým. Výber postihnutých osôb a zhromažďovanie dokumentácie o nich mal na starosti III. odbor Povereníctva vnútra, ktorý zoznamy posielal Ústrednému národnému výboru (ÚNV) v Bratislave.
Ako prebiehalo vysťahovanie
Bytový podnik zrušil užívateľovi ako „nespoľahlivému“ ubytovaciu zmluvu a vydal o tom výmer. Následne ÚNV, opierajúc sa o tento výmer, doručil postihnutému výzvu na „dobrovoľné“ opustenie mesta Bratislavy.
Postihnutý aj s rodinou dostal 8 dní na to, aby sa presťahoval na iné miesto na Slovensku, s výnimkou Košíc, Nitry, Prešova, Žiliny alebo Banskej Bystrice. V opačnom prípade mu nové miesto pobytu i pracovné zaradenie určili úrady. Ak to dotknutý ignoroval, dostal novú 15-dňovú lehotu s hrozbou násilného deložovania. Väčšina sa ale podala dobrovoľne, alebo už aj tak v tom čase bola vo väzení či v táboroch nútených prác.
Od novembra 1948 do decembra 1949 bolo z Bratislavy takto vysťahovaných 435 osôb.
Druhá vlna
Myšlienka presťahovania „nepohodlných“ z Bratislavy ožila zas v roku 1952. Dôvod bol pochopiteľný, v meste evidovali 21-tisíc žiadostí o pridelenie bytu. Len samotná štátna správa potrebovala najmenej 740 bytov. III. referát pri ÚNV spolu so zástupcami Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a Štátnej bezpečnosti (ŠtB) navrhli spoločný materiál, v ktorom plánovali zmeniť „pánske štvrte“ na robotnícke.
ŠtBáci mali dodávať pravidelne zoznamy rodín, týždenne až 200. Ľudia označení ako „nespoľahlivé a nežiaduce živly“ nemali možnosť brániť sa. Celkovo počas trvania Akcie B Ústredný výbor KSS prerokoval 860 návrhov na vysťahovanie rodín z územia mesta Bratislavy, schválil 743 návrhov a vysťahovaných bolo 678 rodín.
Akcia B bola pôvodne navrhovaná veľmi tvrdo, no aj pre vnútorný odpor v strane, sa neuskutočnila v tej najrepresívnejšej podobe. Akcia postupne skončila na jeseň 1953, najmä po tom ako násilné vysťahovanie odsúdil prezident Antonín Zápotocký.
Spracované podľa knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, Vydavateľstvo M. Vaška, 2001.