Aktivisti sa obávajú, že sanácia vrakunskej skládky formou enkapsulácie nebude stačiť
Občianskemu združeniu Za našu vodu prekáža, že sa Ministerstvo životného prostredia SR sa nezaoberá aj inými variantmi, napríklad odvozom materiálu.
Sanácia vrakunskej skládky formou enkapsulácie nemusí zabrániť prieniku nebezpečných látok do podzemnej vody. Obáva sa toho Občianske združenie (OZ) Za našu vodu. Prekáža mu, že sa Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nezaoberá aj inými variantmi, napríklad odvozom materiálu. Envirorezort argumentuje štúdiou nezávislého odborníka, ktorá skúmala aj iné možnosti. „Faktom ostáva, že i v tomto prípade dôvody prevažujú v prospech enkapsulácie,“ povedal jeho hovorca Tomáš Ferenčák.
Nebezpečné presakovanie
Združenie sa obáva najmä presakovania cez spodnú vrstvu skládky. „Z geologického prieskumu nemáme dôkazy o tom, že ílovitá nepriepustná vrstva je kontinuálna a zabezpečí, aby kontaminanty z vrakunskej skládky nepresiakli,“ povedala predsedníčka OZ Za našu vodu Annamarie Velič.
Podzemná stena, ktorú ministerstvo plánuje vybudovať, tiež podľa aktivistov nebude nepriepustná, pretože ju budú prerušovať inžinierske siete. Ministerstvo oponuje, že s inžinierskymi sieťami počíta, využiť chce metódu tryskovej injektáže, teda napustenie izolujúcej látky okolo možnej prekážky.
„Enkapsulácia by mala byť len krok jeden, po nej musí nasledovať krok dva, a teda čo najrýchlejšie vyťaženie celého objemu skládky,“ myslí si Velič. Upozorňuje, že na skládke sa nachádza celý kokteil nebezpečných látok, od možných jedov a chemických zbraní po plasty a chemické vlákna. Ten podľa nej nedokáže odstrániť ani čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí záťaže, ktoré MŽP plánuje. Môže sa tiež predražiť. „Voda sa bude musieť kontinuálne čerpať a to sú milióny eur, ktoré na to budú musieť ísť,“ hovorí Velič.
Problémom sú financie
Cenou však argumentuje aj MŽP. „Na všetky environmentálne záťaže na Slovensku má rezort k dispozícii 180 miliónov eur z európskych fondov. Odvoz vrakunskej záťaže by odhadom stálo viac ako 114 miliónov eur. Náklady na pasívne riešenie (enkapsuláciu) sa odhadujú na 30 miliónov eur,“ priblížil Ferenčák. Okrem toho pripomína, že na Slovensku neexistuje skládka, na ktorú by nebezpečný odpad mohol ísť a žiadna obec pravdepodobne nebude súhlasiť s jej vybudovaním na svojom území.
Aktivisti však výber lacnejšieho riešenia považujú za krátkozraký. „Ak tento variant bude, a my si myslíme, že bude presakovať, to riziko, že sa vodné zdroje na Žitnom ostrove skontaminujú už natrvalo, je také veľké, že urobiť lacnejší a rýchlejší variant je nezodpovedné,“ myslí si Velič.