Kaviareň Lepšosvetko je oázou medzi petržalskými panelákmi
Posedenie v krásnej záhrade, vôňa levandule, pokoj, šumenie listov a sem-tam mekot kôz. Nachádzame sa medzi panelákmi na Osuského ulici v Petržalke, ale cítime sa tu ako v oáze. Mladá žena s Downovým syndrómom nám naservíruje kávu, s úsmevom zaželá dobrú chuť a my môžeme začať.
Nezisková organizácia Lepší svet vznikla v roku 2003. Založil ju Dušan Mikulec ako druhák na vysokej škole. „Boli sme jedným z prvých otvorených zariadení, ktorých chránené dielne a aktivity boli otvorené aj pre verejnosť,“ rozpráva Dušan Mikulec.
V roku 2006 prišli do priestorov bývalej škôlky na Osuského ulici s rozhodnutím nebyť len akýmsi domčekom pre ľudí s postihnutím, ale otvoreným zariadením pre všetkých ľudí. Po náročných úpravách zrevitalizovali aj vonkajší priestor a vytvorili krásnu záhradu s kaviarňou a s krytým posedením.
Oáza a predsudky
Kaviarnička má vlastnú záhradu a zvieratká. V ohrade sú kozy, zajace a morčatá. V krásne upravenej záhrade sú vysadené kosatce a levandule. Človek tu môže zrelaxovať, aj keď sa nachádza medzi panelákmi. Podarilo sa tu vyčarovať naozaj oázu na sídlisku.
Všetky rastliny, ktoré sa tu nachádzajú, sa dajú „zjesť“, čiže nie sú jedovaté. Polovica záhrady sa využíva pre verejnosť a polovica pre klientov – v tomto prípade ide o ľudí od osemnásť rokov s mentálnou retardáciou.
Ochotne vám tu naservírujú kávu, čaj, alebo načapujú kofolu, či pivo. „Volám sa Zuzka a dnes som obsluhovala veľa ľudí. Toto sú Renátka, Mirka, Igor, Nika a Ivanka. To sú moji najlepší kamaráti, ľúbime sa ako jedna rodina – sme tu ako doma. Keď ma oni ľúbia, tak aj ja ich,“ rozpráva 31-ročná čašníčka Zuzka, ktorá ma v závere rozhovoru objíme a ďakuje, že o nich napíšem „do novín“.
V kaviarni sa klienti striedajú v službách približne po dvoch hodinách a podľa slov Ivany Pástorovej, PR manažérky Lepšieho sveta, sa im práca veľmi páči. „Štatistiky uvádzajú, že 95% ľudí si myslí, že mentálne retardovaní ľudia sú agresívni a pre spoločnosť nebezpeční, ale nie je to pravda. Naopak, sú veľmi milí, radi sa stretávajú s novými ľuďmi a radi sa zoznamujú,“ rozpráva Ivana. „Tí, ktorí sú v kaviarničke, si uvedomujú, že to majú ako prácu. Musia ráno vstať a ísť do práce – buduje sa tým u nich pocit zodpovednosti a oni sa tešia z toho, že sú dôležití. Sú na seba hrdí, že dokážu pracovať.“
Ani po 25 rokoch od revolúcie týchto ľudí spoločnosť zatiaľ nedokázala akceptovať, aj keď do nej patria. Svet by sa nemal konzervatívne uzatvárať predtým, aby oni mali možnosť na neho nejako pôsobiť.
Zámerom bolo stať sa súčasťou komunitného života. Nebolo to však jednoduché. „ Dosiahnuť, aby nás ľudia z okolia akceptovali, trvalo niekoľko rokov,“ spomína Mikulec.
„Mali obavy a strach z našich klientov, museli sme veľakrát vysvetľovať, čo tu robíme, kto sú naši klienti a že nikomu nič nehrozí.“ V súčasnosti je to už lepšie a ľudia z okolia si zvykli. „Akurát s kozičkami máme trochu problémy, lebo ľudia sa sťažujú na ich mekot. Budeme ich musieť pravdepodobne vymeniť za iné zvieratá,“ hovorí Dušan Mikulec.
Aký je režim dňa?
Od siedmej hodiny do piatej hodiny popoludní sú ambulantné služby. Niektorí klienti bývajú priamo v zariadení, iní v podporovaných bývaniach, či so svojimi rodinami. Tých je však menej, väčšina klientov sú už totiž siroty. Počas doobedia majú pracovnú rehabilitáciu, ktorá je zameraná na tvorivé dielne – keramiku, výrobu z papiera, textilu.
V keramickej dielni je množstvo naozaj pekných výrobkov, možno povedať že aj umeleckých diel, ktoré Lepší svet predáva na rôznych akciách a trhoch s hand-made výrobkami. Na verejnosti sa zúčastňujú rôznych akcií aj v tanečnej formácii pod názvom NAJ LS.
V poobedných hodinách majú matematiku a písanie, alebo terapie s odborníkmi. Pracujú s počítadlami, či pracovnými listami pre školákov, maľujú a pri mojej návšteve mi niektorí svoje práce nadšene ukázali. Počas dňa majú služby v kaviarni, kde sa striedajú. Starajú sa o zvieratá, záhradu a aj o chod kaviarne.
Vo vnútorných priestoroch je okrem kaviarne pre verejnosť otvorená aj priestranná moderná spoločenská miestnosť, ktorá sa dá prenajať na firemné akcie, či detské oslavy.
Sme ako veľká rodina
„Sme neziskovou organizáciou, garantom sociálnych služieb je Bratislavský samosprávny kraj. Sociálne služby a služby zamestnanosti poskytujeme dokopy pre 80 klientov s odkázanosťou na sociálnu službu. Polovica z nich je v priestoroch na Osuského ulici a polovica bude v našom centre v Karlovej Vsi v Kotve, ktoré sa dobudováva,“ vysvetľuje Dušan Mikulec. Rovnako ako v Petržalke, aj v Karlovej Vsi bude fungovať chránená dielňa a otvorená tam bude aj kaviareň.
Lepší svet má aj dlhodobých sponzorov, ktorými sú nadácie veľkých korporácií. Časť finančných prostriedkov si získavajú sami. Napríklad vo verejnej zbierke ktorú robili v minulom roku zarobili predajom rôznych umeleckých diel tretinu peňazí potrebných na rekonštrukciu zariadenia Kotva v Karlovej Vsi.
„Niektorých klientov poznáme aj 12 rokov. Prišli k nám ako nesamostatní absolventi z pomocných a praktických škôl, kedy všetko okolo nich bolo zabezpečené. U nás sa naučili sami si zabezpečovať chod svojho života, stali sa z nich samostatní dospeláci. Vedia precestovať naučené trasy, vedia použiť mobilný telefón, keď majú problém,“ hovorí Dušan Mikulec.
„My sme ako veľká rodina, niektorých klientov poznám z detstva z táborov, ktoré organizoval Červený kríž. Títo ľudia potrebujú celého človeka. Nedá sa tu nič oklamať. Pred nimi nedokážete zahrať lásku, nedokážete byť falošní v tom, či ich máte radi. Nedá sa to robiť bez vzťahu k nim – musíte ich mať rád,“ uzatvára riaditeľ Lepšieho sveta Dušan Mikulec.
Vystúpenie tanečnej skupiny Lepšieho sveta NAJ LS, si môžte pozrieť aj pod týmto článkom: Nechceme byť uzavretá spoločnosť,hovoria zástupcovia zdravotne postihnutých ľudí