Návrat ku koreňom: TAKTO budú vyzerať obnovené kúpele Grössling, FOTO
Mestské kúpele Grössling boli kedysi ikonickou stavbou Bratislavy. Ostatných 25 rokov chátrali, teraz sa to zmení.
Jedna z najočakávanejších architektonických súťaží v hlavnom meste pozná víťaza. Hlavné mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy oživujú historické mestské kúpele Grössling. Od svojho vzniku v 19. storočí boli okrem miesta pre očistu aj dôležitým spoločenským stretávacím bodom. Napriek tmu, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, ostatných 25 rokov chátrali.
Knižnica
„Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. Takýmto miestom majú byť aj oživené kúpele Grössling, kam v rámci rekonštrukcie presunieme tiež časť Mestskej knižnice. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste, bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo.
Víťazný návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura
(Antonio Salvi, Francesco Polci, Filippo
Pecorai, Paola Chiriatti) podľa poroty návrh najlepšie reaguje na
požiadavku mesta vytvoriť pokojný mestský blok. V plnej miere využíva
existujúce priestory, zvýrazňuje hodnotu a patinu 125 ročnej budovy, a
zároveň vytvára fungujúcu prevádzkovú schému kúpeľov, knižnice a
kaviarne.
Bazény a sauny
Návrh prinavrátil pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice. Autori počítajú aj s obnovou najstaršieho bazéna, tiež z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Obnovia sa tri sedacie bazény, pribudne k nim parná sauna a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Návrh vytvára aj samostatnú saunovú zónu, miesta na masáže a kúpeľné služby, či vonkajší bazén.
Záujem zapojiť sa do medzinárodnej architektonickej súťaže bol obrovský, v prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. O víťazovi rozhodla medzinárodná porota:. Bol v nej slovenský architekt Ilja Skoček, prevádzkový riaditeľ budapeštianskych kúpeľov Lászlo Kovács, český architekt Adam Halíř, teoretička architektúry z Fakulty architektúry STU v Bratislave Henrieta Moravčíková a vedúci útvaru súťaží Mestského inštitútu Bratislavy Peter Lényi.
Dedičstvo
*** „Súťaž bola osobitná preto, že pracovala s veľmi delikátnym architektonickým dedičstvom. Nie často sa už v dnešnej Európe stáva, aby sa verejnou súťažou súťažilo také veľké zadanie, tak komplexné a historicky hodnotné. Tým sa otvorili dvere pre nápady od všetkých generácií architektov z rôznych krajín,“*** Henrieta Moravčíková.
Víťazný návrh podľa Moravčíkovej ponecháva pôvodnú substanciu celého komplexu skoro nezmenenú, len veľmi jemne a krehko sa dotýka pôvodnej štruktúry. „Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá.“
Po tom, čo sa do kúpeľov doplnili všetky zamýšľané funkcie, zostala v priestore voľná plocha. Do tohto priestoru pribudne Mestská knižnica, teda ďalšia verejná funkcia, vďaka čomu celý Grössling otvorí verejnosti. Spojenie knižnice a kúpeľov je jedinečné, pretože obe verejné funkcie sa navzájom posilňujú.
Príbeh kúpeľov
Kúpele Grössling, s dobovým názvom „Pozsony fürdő“, po nemecky nazývaný aj ako „Bad Pozsony“, otvorili v máji 1895. Projekt budovy navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komorou. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov. Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport. Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.
Víťazný návrh spolu s ďalšími ocenenými návrhmi nájdete grossling.sk/vysledky-sutaze.