Ľuba Lesná Rôzne

Odborníci na výživu bijú na poplach: Zle sa stravujeme

So všetkou vážnosťou nás varuje Združenie pre zdravie a výživu. Slovensko patrí v konzumácii nezdravých tukov ku krajinám, ktoré sú v rizikovej zóne. Vychádza to zo štúdie, ktorú uverejnil renomovaný vedecký časopis British Medical Journal.

Ilustračný obrázok k článku Odborníci na výživu bijú na poplach:  Zle sa stravujeme
Zdroj: TASR

Štúdia sa zaoberá celosvetovou spotrebou tukov – či už nasýtených alebo nenasýtených. Vyplýva z nej, že v konzumácií nezdravých, teda nasýtených tukov patríme so spotrebou 13,2 % nad priemer odporúčanej normy (9,4 % denného energetického príjmu). Regióny s najvyšším príjmom nasýtených kyselín sú Oceánia a Juhovýchodná Ázia.

„Nadmerný príjem nasýtených tukov sa považuje za rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení,“ podčiarkuje lekárka Iveta Vaverková zo Združenia pre zdravie a výživu.

Nezdravé keksíky a fastfoody

Zdrojom nasýtených mastných kyselín podľa nej sú živočíšne a aj niektoré rastlinné tuky, ale hrozbu predstavujú predovšetkým trans-mastné kyseliny v stužených tukoch, ktoré sa využívajú najmä v pekárenskom priemysle. Nachádzajú sa v tukovom pečive, polevách, sušienkach či v nevinne vyzerajúcich obľúbených keksíkoch.

Zdôrazňuje zároveň, že treba rozlišovať medzi stuženými tukmi, využívanými napríklad na výrobu cukrárenských poliev alebo vo fastfoodoch, a rastlinnými margarínmi alebo rastlinnými tukovými nátierkami. Tie majú znížený obsah nasýtených mastných kyselín a obsahujú aj omega 3 a omega 6 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre naše srdce. Navyše niektoré z týchto mastných kyselín sú esenciálne, teda organizmus si ich nedokáže vytvoriť sám, ale musí ich prijímať zo stravy.

Jeme málo rýb a orechov

Podľa výsledkov spomenutej štúdie patrí oblasť strednej Európy ku krajinám s veľmi nízkym príjmom omega 3 mastných kyselín. Nachádzajú sa najmä v rybách, orechoch, v niektorých rastlinných olejoch a v kvalitných margarínoch, vyrobených z nich.

V rámci príjmu omega 6 mastných kyselín sa pohybujeme na priemernej úrovni (5,9 % denného energetického príjmu).

„Výsledkom nadbytku nasýtených tukov v našej strave je fakt, že sa v priemernej úrovni cholesterolu v krvi nachádzame v červenom pásme. Inak povedané, na Slovensku máme zvýšenú hladinu zlého LDL-cholesterolu,“ zdôraznila Vaverková pre Bratislava 24.sk.

„Nakoniec, nie náhodou patria u nás kardiovaskulárne ochorenia k najčastejším príčinám úmrtia,“ dodala.

Vysvetlila, že pokiaľ je v krvi nadbytok cholesterolu, ukladá sa do stien ciev, ktoré kôrnatejú a dochádza ku vzniku aterosklerózy.

Začnime so zmenou

Podčiarkla, že v roku 2020 bude odhadom 75 % všetkých úmrtí spôsobených chronickými neprenosnými ochoreniami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, diabetes druhého typu, obezita a rakovina. Väčšine týchto chorôb sa dá významnou mierou zabrániť zmenou stravovacích návykov.

„Možno by sme mohli so zmenou začať už v septembri, pri príležitosti projektu MOST (Mesiac o srdcových témach),“ vyzvala Vaverková.

Základom zdravého životného štýlu každého z nás by podľa nej mala byť vyvážená a pestrá strava, ktorú tvorí zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, ryby, nízkotučné mliečne výrobky a chudé mäso. Z tukov je nepochybne najlepšou voľbou zamerať sa na rastlinné oleje (repkový, olivový, slnečnicový) a kvalitné rastlinné margaríny z nich vyrobené.

Nepravdivý mýtus o margarínoch

Mýtus, ktorý margaríny sprevádza, že obsahujú vysoký podiel transmastných kyselín, je nepravdivý. Výroba margarínov prešla významnými zmenami a dnes obsahujú najviac 0,5 percenta transmastných kyselín, čo je minimálne množstvo v porovnaní napríklad s fastfoodmi, pekárenskými výrobkami a vyprážanými jedlami, kde je podiel týchto transmastných kyselín aj niekoľko desiatok percent.

„Práve tieto potraviny možno považovať za najrizikovejšie pre srdce a kardiovaskulárny systém,“ na záver varovala odborníčka.

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM