Postoje študentov viedli k 17. novembru 1939 aj 1989
Študenti mnohých krajín sveta si 17. novembra pripomínajú okolnosti vedúce k vyhláseniu Medzinárodného dňa študentstva. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave.
Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava.
Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Pri zrážke medzi demonštrantami a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček.
Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.
Stovky vysokoškolákov v uliciach
Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a mali tragické následky.
Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol 16. novembra v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler.
Medzinárodný deň študentstva
Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády.
V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov.
Praha i Bratislava
Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien.
Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva.
V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu.
Deň boja študentov za slobodu a demokraciu
Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z. 17. november – Deň boja študentov za slobodu a demokraciu – ako pamätný deň ČSFR. Národná rada SR na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala nový zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november – Deň boja proti totalite – vyhlásila za pamätný deň SR.
Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR. V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.