ROZHOVOR: "Nikdy sa nevzdávajte", hovorí vozíčkar Michal Matúš, športovec telom i dušou
Bratislavčan Michal Matúš reprezentuje naše mesto na športových podujatiach nielen na Slovensku. Ako hovorí, venuje sa jazde na vozíku a jedným z jeho športových snov je vytvárať šance ďalším ľuďom s podobným osudom. Aj dnes musí veľakrát bojovať s nezáujmom kompetentných.
Vieme o vás, že sa venujete športu, konkrétne jazde na vozíku. Ako dlho a čo všetko to obnáša?
Športu som sa venoval odmalička. Boli to rôzne športy na rôznych úrovniach ako tenis, stolný tenis, pretláčanie a atletika. Konkrétne jazde na vozíku (patrí k atletike, ekvivalent behu) sa venujem zhruba 3 roky. Obnáša to veľmi veľa vecí, ako je pravidelný systematický fyzický a psychický tréning, zháňanie sponzorov, vybavovanie rôznych dokumentov, hľadanie doprovodu.
Máte záľubu aj pre iné športy?
Áno mám rád aj iné športy ako plávanie, tenis, cyklistika, triatlon a mnohé iné.
Čo je pre vás najväčším problémom?
Hľadanie sponzorov, presviedčanie kompetentných o potrebe niektorých základných vecí, ktoré nemám a nechcú mi ich poskytnúť a dávajú mi najavo, že sa so mnou jednoducho nechcú a nebudú baviť. Obtiažne je tiež zvládanie všetkej logistiky okolo – doprava, ubytovanie, premiestňovanie vecí, nasadanie a vysadanie zo športového vozíka, prihlasovanie, vybavovanie víz, leteniek, povolení a veľa iných vecí.
Ako často a kde v Bratislave najradšej trénujete?
Najradšej na Petržalskej hrádzi, v prípade, že potrebujem dráhu, tak na taranovej dráhe pri Retre. Trénujem 3 x do týždňa. V zime ak je sneh, dážď a ľad tak v posilovni. Prípadne chodím plávať.
Riadite sa nejakým životným mottom?
„Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie“ alebo tiež „Nič nie je nemožné“ či „Dokážeš všetko, ak tomu obetuješ dostatok času, tvrdej práce a odhodlania“.
Aké veľké súťaže máte za sebou?
Je ich naozaj veľa. Medzi také najväčšie patrí určite MSR v atletike zdravotne znevýhodnených, Memoriál Karla Raise, Czech open, Bratislava marathon, Telekom night run, Wings for life, Bratislavský Hamburg, Medzinárodný cestný beh Skalica – Holíč – Hodonín, maratón Banská Bystrica, MMM Košice… Je toho naozaj veľa. Desiatky.
Vaše najväčšie úspechy?
Sú to rôzne športové umiestnenia alebo skôr moje osobné časy. Bratislava Marathon som zdolal za 3:11:50, Beh Devín-Bratislava minulý rok za 43:57, 20 kilometrový beh v Košiciach na MM Košice za 1:18:07, bolo to určite aj umiestnenie MSR 1999 – 2×3 miesto hod guľou a 100 metrov, či výhra v ankete najlepší športovec klubu (Altius) v roku 2001 v rámci odvetvia atletika.
S čím všetkým musíte pri pretekoch zápasiť?
S nezáujmom budúcich možných sponzorov, s nezáujmom kompetentného zväzu a občas aj s finančnými problémami, mínusom na účte. Som ale vďačný za všetku podporu, ktorú dostávam, či už od priateľov a trénerov, alebo sponzorov, firiem, občianskych združení, mestských častí…
Čo vás ženie dopredu?
To, že verím, že čo som si niekedy dávno vysníval, sa raz určite splní. 25. marca 2012 na akcii Kilometre pre Matúša mi dalo veľa ľudí najavo, že vo mňa veria tiež, a tak dúfam, že sa raz zmení postavenie a vnímanie športu a športovcov, či už zdravých alebo zdravotne znevýhodnených a vnímanie zdravotne znevýhodnených ľudí spoločnosťou ako takých. Chcem stať najlepším a verím, že sa raz určite stanem. To je to, čo ma ženie vpred.
Čo je vašim športovým snom?
Rio 2016, Tokio 2020, IPC MS v atletike 2015 a rád by som sa zúčastnil maratónov v takých štátoch ako je New York, Los Angeles, Houston, Austin, tiež Londýn, Berlín, Paríž či Hamburg. Je ešte veľa meist, na ktorých by som sa rád zúčastnil ako športovec.
Akú radu máte na záver pre ostatných športovcov?
Nikdy sa nevzdať.