ROZHOVOR: „Liberálne zmýšľajúci Bratislavčania zostanú počas referenda radšej doma," tvrdí sociologička

Má referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu zmysel?

To by asi bola otázka na organizátorov referenda. Veď na jednej strane hovoria, že referendum, aj keby bolo platné, nič nezmení, iba potvrdí status quo, na druhej strane vtiahli celú spoločnosť do veľmi vášnivej diskusie o probléme, ktorý je síce dôležitý, lebo je hodnotový, ale v každodennom živote ho ľudia nevnímajú ako naliehavý, ako niečo, čo by chceli riešiť.

V širšom kontexte však treba vidieť aj to, že liberálno-konzervatívny spor v kultúrno-etických otázkach „nespadol z neba“ minulý rok. Bol tu už dlhšie, ale bol prekrytý inými problémami, resp. nemal takú jasne artikulovanú, politicky vyšpičkovanú a emocionálne sýtenú podobu. Ale treba si spomenúť na Vatikánsku zmluvu, výhrady kresťanských demokratov k pôvodnému dokumentu „európskej ústavy“, či spor o tzv. interrupčný zákon.

Čo bolo pre Alianciu spúšťacím faktorom, že práve teraz pocítila potrebu ubezpečiť spoločnosť, že na Slovensku je tradičná rodina stále viac?

Aktuálne to súvisí aj s tým, že sa tu v posledných rokoch začala aká-taká pozornosť venovať i problematike ľudských práv – napr. príprava vládnej Stratégie ochrany a podpory ľudských práv – a aj v tomto na seba narazili dve nezmieriteľné pozície. Avšak treba povedať, že ohrozenie tradičnej rodiny, o ktorom Aliancia hovorí, drvivá väčšina ľudí nepociťuje.

Myslíte si, že pre dieťa je lepšie bývať v deckom domove alebo sa stať členom netradičnej rodiny?

Na túto otázku sa nedá odpovedať všeobecne. Každý jednotlivý prípad adopcie sa posudzuje jednotlivo, všestranne a veľmi zodpovedne. Ide však o to, ako sú nastavené pravidlá, či niektoré osoby, skupiny osôb nie sú automaticky, apriórne z takejto možnosti vylúčené. Britský Economist uvádza, že podľa štúdie univerzity v Nottinghame, Slovensko má z 22 európskych krajín najviac opustených, odložených detí – 4,9 na 1000 narodených. Takmer 40 percent sirôt alebo opustených detí je v „decáku“, nie v náhradnej rodine, pritom napr. v USA je to len 14 percent. Čiže je tu veľa detí, ktoré by mohli mať prospech z liberálnejšie nastavených pravidiel adopcie. Jasné, je ideálne, keď dieťa má „oca a mamu“, aby som použila mantru Aliancie, ale keď nemá? Je pre neho lepšia „studená“ štátna inštitúcia alebo prostredie, ktoré mu poskytne bezpečie a lásku?

Čiže lepší je druhý variant?

Adopcie pármi rovnakého pohlavia sa neskutočne démonizujú a ľudia ľahko príjmu takéto fámy, lebo si vždy predstavia sodomu-gomoru pre detí z rodín. Ale veď o tých nikto nehovorí. V rámci osvety odporúčam americký film Decká sú v pohode (The kids are allright), dve ženy vychovávajú svoje dve deti, jedna z nich je ich biologická mama. Riešia podobné problémy, ako ktorákoľvek „oco-mama“ rodina.

Môže adopcia dieťaťa párom rovnakého pohlavia ohroziť jeho vývoj?

V akom zmysle? Často sa podsúva, že v prostredí neheterosexuálneho rodičovského páru majú aj deti tendenciu stať sa gejmi, resp. lesbami. Ale bolo predsa vedecky dokázané, že sexuálne orientácie nie je sociálna, ale biologická danosť.

Bola reklamná kampaň Aliancie za rodinu primeraná?

Podľa mňa nie. Bola dehonestujúca voči sexuálnym menšinám, v diskusiách často používa nepravdivé alebo neoveriteľné argumenty, príklady vytrhnuté z kontextov, vyvolávanie pocitu ohrozenia aj tam, kde žiadne nie je, nahrádzanie vecných argumentov emocionálnymi apelmi, rámcovanie tém, ktoré sú každému drahé a blízke – rodina, deti a pod. – tak, ako keby existoval jediný správny model rodiny a to tej tradičnej, ako ju vidí Aliancia … suma sumárum – ak by išlo o rozprúdenie spoločenskej diskusie, a nie propagandu, či chvíľami priam kultúrnu vojnu, malo to vyzerať inak. Navyše, angažovanie sa cirkvi v kampani nie je v súlade s tým, aké má mať postavenie v našej sekulárnej spoločnosti.

Ako pristúpia k tejto téme obyvatelia Bratislavy, keďže hlavné mesto je považované za liberálnejšie?

Ako uviedol rozsiahly výskum pre denník SME – mladosť a mesto prospievajú tolerancii, je tu vyššie koncentrácia ľudí, ktorí osobne poznajú niekoho z LGBTI komunity, čo samo osebe zvyšuje tolerantné postoje k menšinám. Veľkomestské prostredie je vo všeobecnosti otvorenejšie, pestrejšie aj z hľadiska životných štýlov, foriem rodiny. Je zároveň anonymnejšie, čiže nie je natoľko zviazané tradičnými predsudkami a nejakými všeobecnými etalónmi morálky ako malé mestá či vidiek.

Myslíte si, že volebná účasť v Bratislave bude nižšia ako v iných mestách?

To je veľmi ťažko odhadnúť. Stoja tu proti sebe dve tendencie – Bratislava sa v ostatných rokoch vyznačuje nadpriemernou volebnou účasťou (najmä v porovnaní s menšími a stredne veľkými mestami), na druhej strana – v Bratislave je vysoká koncentrácia mladých, liberálne zmýšľajúcich, urbánnych, mobilných ľudí, u ktorých predpokladám, že svoj postoj vyjadria neúčasťou. Navyše, nie je tu taký dopad katolíckej cirkvi a ani sociálnej kontroly – susedia nebudú sledovať, či idem alebo nejdem hlasovať. Odhadujem, že vyššia účasť bude v menších obciach, v regiónoch, ktoré sú religióznejšie – Orava, Prešovský kraj, ale aj okresy Topoľčany, Bánovce, kde má silné postavenie vládna strana, ktorá odporúčala svojim voličom zúčastniť sa.

Ako sa k referendu postaví mladšia generácia, nakoľko konzervatívnejší sú práve starší ľudia?

Ako ukázal spomínaný výskum nesúhlas so všetkými referendovými otázkami častejšie vyjadrujú skôr mladší ľudia, študenti a slobodní, ľudia z otvorenejšieho mestského prostredia, ateisti alebo menej nábožensky založení, voliči SaS (tento elektorát je charakterizovaný práve mladšími voličmi). A keďže mladí sa aj na voľbách zúčastňujú v menšej miere ako starší, dá sa očakávať, že v tejto vekovej skupine bude účasť podpriemerná.

Je šanca, že referendum bude platné?

Referendum pravdepodobne nebude platné, ale väčšina zúčastnených povie 3× áno a Aliancia to môže interpretovať ako svoj úspech. Trend vo vyspelom svete však hrá proti takýmto dogmatizmom. Navyše, referendum a diskusia, ktorá ho sprevádza ukáže, že na Slovensku žije aj kritická masa liberálne orientovaných ľudí, ktorí ctia práva menšín a vidia dnešnú rodinu, ako rozmanitý a najmä súkromný model.

Nedávno vyšiel prieskum, že Alianciu za rodinu by ako politickú stranu volili tri percentá ľudí, najviac práve v Bratislave. Je to prekvapenie?

Pri takých nízkych percentách naozaj ťažko porovnávať jednotlivé mestá a regióny. Myslím si však, že zisťovanie prípadnej voličskej podpory pre prípadnú politickú stranu je veľmi vykonštruované, pre ľudí abstraktné a ťažko z tohto výsledku vyvodzovať nejaké ďalekosiahlejšie závery.