Študentov zaujímajú petržalské bunkre
Každý týždeň, či je víkend alebo pracovný deň, neutícha záujem širokej verejnosti o obnovené petržalské vojenské bunkre a ich históriu. Na nekončiace otázky trpezlivo odpovedá a vojenskú minulosť tohto územia ako aj utrpenie počas vojen približuje
V utorok 4. októbra 2011 navštívila bunker BS-8 Hřbitov na Kopčianskej ulici v Petržalke stovka študentov SOŠ Svätoplukova, ktorá pripravuje do praxe budúce kozmetičky, kaderníčky, či vizážistky. Dozvedeli sa zaujímavosti z vojenskej minulosti Petržalky a československo-rakúskeho pohraničia, o úlohách a význame bunkrov, ich obnove na území mestskej časti a neodolali ani možnosti vyskúšať si vojenské uniformy a zapózovať pred objektívom fotoaparátu.
Nadšené z bunkra BS-8 boli uplynulý piatok napr. aj sluchovo postihnuté deti so ZŠ Drotárska cesta Bratislava. Okrem exponátov si so záujmom pozreli výstavu fotodokumentov vojenského cyklistického práporu, vyskúšali si bojové akcie v uniformách a zistili tiež, ako sa oddychuje na vojenských posteliach v prvej obnovenej vojenskej historickej izbe na Slovensku v podzemí bojového bunkra.
Do OZ Zachráňme petržalské bunkre v apríli tohto roka vstúpila rozhodnutím petržalských poslancov aj mestská časť Bratislava-Petržalka, ktorej záleží na záchrane kultúrneho dedičstva, podpore turizmu v území, na zaujímavých voľnočasových aktivitách pre mládež a v neposlednom rade na pamäti národa. Snahu opraviť bunkre majú aj ďalšie skupiny občanov, ktorým leží na srdci osud zničených vojenských obranných stavieb v Petržalke. 24. septembra tohto roku slávnostne otvorili pre verejnosť aj druhý veliteľský bunker BS-4 Lány a na vlastné náklady začali čistiť a upratovať okolie a interiér ďalších 3 bunkrov, kde sa tiež pod ich devastáciu podpísali okrem veku aj vyčíňania vandalov, narkomanov a bezdomovcov.
Obnovené bunkre pripravujú pre svojich návštevníkov širokú škálu interaktívnych podujatí pre všetky vekové i záujmové skupiny a viaceré akcie sa uskutočnia ešte v tomto roku.
Zdroj + foto: MČ Bratislava – Petržalka, Mária Grebeňová-Laczová