Všetko o sčítaní obyvateľstva: Bratislavčania, ukážte sa!, vyzýva mesto
V Bratislave žijú desaťtisíce ľudí bez trvalého pobytu, čím mesto a jeho obyvatelia prichádzajú o 10 miliónov eur každý rok.
Od 15. februára sa začne veľké sčítanie ľudu, ktoré potrvá do 31. marca.
„Pre Bratislavu sú dôležité najmä odpovede na otázky o tom, kde je súčasné bydlisko obyvateľa, adresa miesta práce a tiež spôsob dopravy do zamestnania či školy,“ vysvetľuje šéf dátových analytikov na meste Pavol Škápik. Bratislava24 s ním urobila rozhovor.
Sčítanie obyvateľov je vyčerpávajúce, obsahovo najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie s najdlhšou históriou. Týka sa všetkých obyvateľov, ktorí sa zdržiavajú na území daného štátu. Vo väčšine krajín sveta sa robí spravidla v desaťročných intervaloch. Doteraz boli na Slovensku tradičné sčítania a teraz bude integrované. Čo to znamená?
Novinkou pri sčítaní 2021 je, že budú použité aj registre, a teda tie údaje, ktoré štát už o nás má. Tie údaje prevezme z databáz štátu. Takto sa obyvateľov nebudú štatistici pýtať napríklad na adresu trvalého pobytu, vek, pohlavie, štátnu príslušnosť, ekonomickú aktivitu, postavenie v zamestnaní či ekonomickú činnosť zamestnávateľa.
Čo všetko teda treba v sčítaní uviesť?
Otázky, ktoré v registroch nie sú. Celkovo ich bude 13. Ide napríklad o informácie ako vzdelanie, národnosť, materinský jazyk či náboženské vzdelanie.
Prečo je to pre Bratislavu dôležité?
Pre Bratislavu sú dôležité najmä odpovede na otázky o tom, kde je súčasné bydlisko obyvateľa, adresa miesta práce a tiež spôsob dopravy do zamestnania či školy. Všetky tri sú pre mesto a pre plánovanie rozvoja mesta veľmi dôležité a zaujímavé.
Ako viete, tak v Bratislave žijú desiatky tisíc osôb bez trvalého pobytu. Týchto ľudí stretávame na zastávkach, v autobusoch, ihriskách či chodníkoch, ale z dostupných registrov o nich nič nevieme. Pritom napríklad pri plánovaní údržby detského ihriska či športoviska pozeráme aj na štruktúru obyvateľstva, ktorá v danej lokalite žije. Podobne je to aj s adresou pracoviska či spôsobom dopravy. Ak vieme, kde obyvateľ býva, ako a kam chodí do práce, tak zrazu vieme adresnejšie plánovať cyklotrasy, buspruhy či parkovacie domy.
Koľko ľudí sa v ostatnom sčítaní neprihlásilo k Bratislave a žijú tu?
Podľa evidencie obyvateľov – matrík, ktoré sú na mestských častiach, má v Bratislave trvalý pobyt dokázateľne 500-tisíc obyvateľov. Toto sú ľudia, ktorí už v Bratislave trvalý pobyt majú, no časť z nich sa pred 10 rokmi pravdepodobne nesčítala a tak sa tam v rámci demografickej štatistiky, ktorú vedie Štatistický úrad, nenachádzajú.
Keďže už tu trvalý pobyt majú, tak sa ani prihlásiť k nemu nemôžu. Teraz na tom, aby sa obyvatelia v rámci sčítania v Bratislave ukázali, spolupracujú primátor aj starostovia a všetkým zúčastneným na tom veľmi záleží. Aj preto hlavné mesto a primátor minulý týždeň odštartovali kampaň Bratislava sa ráta, kde ústrednou témou je práve, aby sa všetci Bratislavčania a Bratislavčanky pri sčítaní ukázali. Tu sú aj bližšie informácie o sčítaní, takže, nech sa neváhajú aj obyvatelia pozrieť.
Na základe akých dát toto všetko viete?
Ide o jednoduché porovnanie dát z registrov a údajov demografickej štatistiky. Ukážem to na príklade z Petržalky. Tam má podľa údajov z registra trvalý pobyt 117-tisíc trvalo bývajúcich ľudí. Pritom ale podľa údajov štatistikov je tam na trvalý pobyt len 104-tisíc obyvateľov. Tento rozdiel 13-tisíc ľudí je strata pre mesto radovo v miliónoch eur ročne. Celkovo každý rok mesto takto stráca minimálne 10 miliónov eur a mestské časti ďalších 5 miliónov eur každý rok. Viete si predstaviť túto stratu za 10 rokov?
Skúsme rozmeniť na drobné, čo všetko sa dá riešiť za získané financie?
Ako sa aj v kampani mesta uvádza, čím viac ľudí sa ukáže, tým viac bude mať Bratislava peňazí, z ktorých sa bude dať zlepšiť viac vecí. Vďaka sčítaniu tak môžeme mať v Bratislave:
- krajšie, dostupnejšie a čistejšie verejné priestranstvá,
- viac stromov a udržiavanej zelene,
- modernejšie autobusy, električky a trolejbusy,
- viac parkovacích domov a garáží,
- viac škôlok a domov pre seniorov.
Viete, toto nie sú len všeobecné slová, ale naozaj bez peňazí vám kvalitné služby v dostatočnom množstve mesto či mestská časť nevie poskytnúť.
Ako sa bude mesto snažiť motivovať ľudí, aby sa prihlásili? V Petržalke napríklad zabralo uprednostňovanie miestnych pri zaraďovaní detí do škôlok. Je to cesta?
Tu si musíme uvedomiť dve veci, jedna je, aby sa všetci ľudia zrátali a druhá, aby sa začali prihlasovať na trvalý pobyt tam, kde žijú. Doteraz sme hovorili prioritne o tej prvej časti.
Druhá časť je, samozrejme, pre Bratislavu nemenej dôležitá. My vieme, že podľa rôznych dát v Bratislave žije okolo 100-tisíc obyvateľov, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Áno, je ich toľko, ako celá mestská časť Petržalka. Títo ľudia tu žijú, pracujú, využívajú služby MHD či parkujú, ale peniaze z podielových daní smerujú tam, kde majú trvalý pobyt. Príkladom, kedy sa ľudia prihlasujú na trvalý pobyt nie sú len škôlky, ale aj napr. parkovacia politika. Tu sa na príklade Petržalky ukazuje, že spustením parkovacej politiky sa prvýkrát po dlhých rokoch počet obyvateľov Petržalky zvýšil.